História materskej školy

Významným medzníkom v oblasti predškolskej výchovysilvašských detí bolo otvorenie Štátnej detskej  opatrovne 18. marca 1947. Prvou učiteľkou, vychovávateľkou i riaditeľkou školy bola Mária Hagarová, ktorá prišla do obce zo západného Slovenska, pravdepodobne z okolia Bratislavy. Štátna detská opatrovňa bola umiestnená v starej škole, neskoršom kultúrnom dome. V letnom období plne vyhovovala potrebám výchovy a vzdelávania detí, ale v zime nebolo možné veľkú triedu vykúriť, a preto sa vyučovanie uskutočňovalo dosť nepravidelne.

Z kroniky detskej opatrovne je zrejmé, že ju po presvedčovacej kampani predsedu MNV navštevovali postupne všetky deti z obce. Ich prvým verejným vystúpením bol program na Dni matiek 23. mája 1948 po malej svätej omši pred budovou Štátnej ľudovej školy. Škôlka poskytovala deťom desiatu a obed. Kuchyňu mala v byte pani Bartovej, pomocnou opatrovateľkou pri deťoch bola Júlia Kotosová. /KK, s. 177/ Prvá učiteľka Mária Hagarová svoje pôsobenie v detskej opatrovni ukončila už 30. júna 1948. V ďalšom období už vychovávala miestne deti v materskej škole výpomocná učiteľka Valéria Pnobišová.
V školskom roku 1949/1950 bolo v škôlke zapísaných 32 detí, z toho 18 chlapcov a 14 dievčat. Inventár ich detských hier obohatilo Maňuškové divadlo, ktoré rozvíjalo detskú fantáziu a myslenie. Na mikulášskom večierku deti vystúpili spolu so žiakmi NŠ a dostali od Mikuláša darčeky. Dokonca deti z MŠ sa zúčastnili až dvoch brigád, čo vonkoncom nectilo ich rodičov. Pracovali spolu s učiteľkou na zveľaďovaní svojho areálu. S úžasom čítame v kronike MŠ nasledujúce riadky: „Zostavili sme si dve brigády a tie sa striedali vo vození a ukladaní kameňov na vydláždenie chodníka, lebo v daždivom počasí je náš dvor /cesta/ veľmi blatistý. Práca ich bavila a nebolo dieťaťa, čo by sa jej nebolo zúčastnilo“. V tomto prípade vyznieva úplne zahanbujúco iniciatíva rodičov týchto detí a ich brigádnická pomoc materskej škole. Treba však dodať, že deti s učiteľkou Valériou Pnobišovou si založili pri plote farského dvora aj kvetinovú záhradku. Radosť však z vysadených kvetov nemali, rovnako ako z vysadených slnečníc, pretože im ich spásli husi a sliepky z okolitých dvorov.

Zakvitla im pre radosť iba jedna slnečnica. /KK, s. 189/ Škôlkari si spolu s učiteľkou zriadili roku 1950 jednoduché pieskovisko z riečneho piesku miestneho potoka, ktoré si obložili kameňmi. /KK, s. 189/ O to smutnejšie vyznieval čin neznámeho páchateľa, ktorý 26. apríla 1950 ukradol deťom farbičky, hračky, nožnice a učiteľke administratívne veci a pečiatku. Pri škôlke vznikol roku 1950 poľnohospodársky útulok, v ktorom zostávali deti v čase rozhodujúcich prác na poli. Tým sa podarilo aspoň čiastočne odbremeniť pracujúce matky.
Počas školských rokov 1951/1952 až 1955/1956 bližšie informácie o výchovno-vzdelávacích výsledkoch v materskej škole nemáme. Pre generálnu opravu národnej školy bola materská škola umiestnená v byte Bartových, kde z komory urobili učebňu. V ďalších rokoch ju umiestnili v neobývanom dome rodiny Kolesárovej /u Pačutu/.

K pozitívnej zmene došlo až v školskom roku 1956/1957, keď do MŠ prišla nová učiteľka a riaditeľka Anna Pirunchová. V kronikeuviedla, že školu našla v najhoršom možnom stave, bez  hračiek a stolov pre deti. Chýbal aj učiteľský stôl i stolička, a  preto písala na okne. Interiérové vybavenie do triedy MŠ sa nepodarilo zabezpečiť ani do konca školského roka. Z uvedených dôvodov pokuľhávala aj dochádzka detí do školy. Matky si ich brávali pri menších poľnohospodárskych prácach radšej na pole.

Až v roku 1959 bola MŠ presťahovaná do súkromného domu č. 202, ktorého majiteľ sa odsťahoval do USA. Na uvoľnené miesto učiteľky nastúpila 1. septembra 1959 Margita Poľaková, ktorá sa o rok vydala a prijala priezvisko po manželovi Takáčová. Takto sa podarilo do obce získať dlhodobo kvalifikovanú učiteľku a neskôr riaditeľku MŠ s veľmi dobrými výchovno vyučovacími výsledkami.

Pre nevyhovujúce priestory z hygienického hľadiska chodili detido MŠ v školskom roku 1961/1962 do domu vdovy M. Kráľovskej. Bola to miestnosť po bývalej kancelárii MNV. V roku 1963 sa MŠ znova sťahovala na Parádnu ulicu do domu pani Semanovej, ktorá odišla do U SA. V týchto priestoroch boli vychovávané slivnícke deti päť rokov, t. j. do roku 1968.Učiteľka Margita Takáčová odišla na dvojročnú materskú dovolenku /1966/. /KK, s. 248/ Neskôr bola MŠ umiestnená znova na Parádnej ulici v dome pani Tačarovej/č. d. 150/. V roku 1969 jej  prevádzku zrušil okresný hygienik. Učiteľka Margita Takáčová  odišla do Kalše a v materskej škole sa niekoľko rokov nevyučovalo.