Vianoce 2013

Na konci vojny (1945) pravoslávni teológovia a kňazi z Ruska navštívili Nemecko. Pri vítaní sa nemecký kňaz ospravedlňoval, že, bohužiaľ, pozná iba dve ruské slová: „Christos voskresse!“ Pravoslávny kňaz nato odpovedal: „Poznáte tie najdôležitejšie slová: Kristus z mŕtvych vstal!“

Ježiš ide ženám v ústrety, čo si prišli pozrieť hrob a oslovuje ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia“ (Mt 28,9-10).
Ako by sme odpovedali, keby sme boli oslovení zmŕtvychvstalým Ježišom? O čo by sme ho prosili? Čo by sme mu sľúbili? Odpovedali by sme tak ako ženy z evanjelia? „Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu“ (Mt 28,9). Mať Ježiša pred sebou vyvoláva v srdci adoráciu, klaňanie sa. Majme pred očami vzkrieseného Pána, otvorme si srdcia, zotrvajme v tichu, klaňajme sa a vo svojej viere si uvedomme, že zmŕtvychvstanie Pána je našou nádejou na naše vzkriesenie z mŕtvych.
Zmŕtvychvstanie slávime v nádeji, že po noci príde deň. Zapečatený hrob bude prázdny. Vojenská stráž nič nezmôže na tom, aby Kristus z mŕtvych vstal. Kristus sa stal svetlom sveta. Je nádejou, že aj keď zomrieme, s ním vstaneme z mŕtvych. Zmŕtvychvstalý je naše svetlo, nádej, istota, je naša radosť.

Keď sú pravdivé slová: „Christos voskresse! – Kristus z mŕtvych vstal!“, poznávame to najdôležitejšie, čo svet v dejinách mohol poznať. A to už stojí za to, aby sme sa na veľkonočnú vigíliu tešili, prežili v pravom duchu a odniesli si sebe i iným to, čo povedal ako prvé Ježiš apoštolom: „Pokoj vám“ (Jn 20,21)!