História školstva 1945 -1960

Po prechode línie frontu sa 15. februára 1945 začalo v miestnejškole vyučovanie. Bezprostredne po jeho začiatku bola  škola zoštátnená. Pôsobili v nej učitelia Vojtech Závadský  /riaditeľ/, Ján Iľko, definitívny učiteľa Andrej Pástor, pomocný učiteľ. Do troch tried nastúpilo  157 žiakov. /KK, s. 166/V školskom roku 1945/1946 sa počet zapísaných žiakov zvýšil na 167. Preto bolo nevyhnutné počet  tried v druhom polroku zvýšiť z troch na štyri. Po odchode pomocného učiteľa Andreja Pástora  sa kolektív pedagógov rozšíril o učiteľku Prisku  Koldušovú a výpomocnú učiteľku Alžbetu Skokovú. Vojnou poškodenú školu provizórne opravil Štátny stavebný úrad. /KK, s. 171/So začiatkom vyučovania ožil aj kultúrny život detí a mládeže v obci. V réžii učiteľky Prisky Koldušovej krúžok miestnych divadelných ochotníkov nacvičil prvú povojnovú divadelnú hru Drotár, v hlavnej úlohe s Františkom Topolčánim. Pre veľký záujem verejnosti bola táto hra reprízovaná trikrát. /KK, s. 171/

Aj v ďalšom školskom roku 1946/1947 bolo zapísaných do štyroch tried 146 žiakov. Po krátkom pôsobení v Silvaši odišla agilná učiteľka Priska Koldušová a nahradila ju Ida Müchlová, ktorú tiež v polroku preložili. Prišla nová učiteľka Júlia Dolanská, ktorá zostala v Silvaši iba do konca školského roka. V priebehu školského roka sa za rodičmi do U SA vysťahovali dvaja bratia Ignác a Michal Semanovci.  dôsledku zníženia počtu žiakov na 142 sa počet tried v školskom roku 1947/1948 znížil zo štyroch na tri. Kolektív učiteľov sa opäť menil. Popri pôvodných /Vojtech Závadský, riaditeľ, Ján Iľko, definitívny učiteľ/ vrátila sa do kolektívu výpomocná učiteľka Božena Skoková. Škola mala ibadve učebne, a preto bolo  zavedené striedavé vyučovanie. /KK, s. 175/ Učiteľky sa v priebehu školského roka striedali ako  na bežiacom páse. Do školy sa opäť vrátila výpomocná učiteľka Ida Müchlová a do Kuzmíc odišla Božena Skoková. Po skončení školského roka opustil školu aj riaditeľ Vojtech Závadský, ktorý v Slivníku pôsobil osem rokov. Odišiel na strednú školu do Lipian. Rímskokatolícky kostol stratil po jeho odchode svojhokantora. /KK, s. 176/  Školský rok 1948/1949 bol slávnostne otvorený v rímskokatolíckom kostole. Tam si na Veni sancte vyprosilo 151 žiakov so svojimi učiteľmi pomoc Božiu v náročnej školskej práci. Škola dostala nový názov Národná škola /NŠ/ v Slivníku. Vyučovanie začalo podľa nového učebného plánu a učebných osnov na základe ľudovodemokratických princípov. Škola zostala trojtriedna, ale  učiteľský kolektív sa radikálne zmenil. Po riaditeľovi školy Vojtechovi Závadskom odišli aj dočasná učiteľka Ida Müchlová do Kaľavy a výpomocná učiteľka Božena Skoková do Čeľoviec. O preloženie žiadal aj definitívny učiteľ Ján Iľko, ale bol vymenovaný za riaditeľa školy, a preto musel zostať. Pedagogický kolektív školy doplnili dve nové učiteľky Elena Maheľová a Mária Hospodárová, ktorá prišla z Falkušoviec.Obidve žili u občanov v podnájme. /KK, s. 184/ Školskou slávnosťou sa začal nový školský rok 1950/1951 s 90 žiakmi, ale učiteľský kolektív sa nepodarilo stabilizovať. Definitívny učiteľ Jozef Bodnár, ktorý pôsobil na škole iba rok a bol pre ňu prínosom, bol preložený za riaditeľa školy do Breziny. Opäť prišla nová učiteľka Júlia Jankovská. Vyučovanie prebiehalo v dvoch triedach s jednou odpoludňajšou smenou. retia trieda stále slúžila ako učebňa materskej školy. /KK, s. 191/

Škola uskutočňovala aj športové aktivity. Jednou z nich bol aj Pochod mieru zo Slivníka do Kuzmíc, ktorý sa uskutočnil 15. apríla 1951. Zúčastnili sa na ňom žiaci i rodičia z obce. /KK, s. 191/ Školský rok 1951/1952 sa začal školskou slávnosťou a veselými dňami. V organizácii trojtriednej Národnej školy /1. – 5. ročník/ v Slivníku s 89 žiakmi nenastali zmeny. Počas prázdnin  riaditeľ školy Ján Iľko a učiteľky Júlia Jankovská a Jolana Dudinská brigádnicky vypomáhali na výstavbe Trate družby. /KK, s. 204/

V dôsledku poklesu žiakov na 77 bol v školskom roku 1952/1953 znížený počet školských tried z troch na dve. Uvoľnená učiteľka Júlia Jankovská bola preložená do Kuzmíc. Na škole pôsobili dvaja učitelia Ján Iľko /riaditeľ/, vyučoval 1. – 3. ročník a Jolana Dudinská 4. – 5. ročník. /KK, s. 205/ Počas školského roka bola na škole založená Pionierska organizácia ČSM. Sovietsky model školstva bol prevzatý v školskom roku 1953/1954, keď dvojtriedna NŠ mala 76 žiakov a učiteľský  kolektív zostal nezmenený. Žiaci sa už po tretíkrát zúčastnili na  zbere železného šrotu pre  naše hutníctvo. /KK, s. 207/

V ďalšom školskom roku nedošlo k žiadnym zmenám. Učitelia Ján Iľko /riaditeľ/ a Jolana Dudinská vyučovali v dvoch triedach 84 žiakov. Pravidelne sa uskutočňovalo očkovanie žiakov proti TBC a preventívne lekárske prehliadky, ktoré uskutočňoval MUDr. Čurgovič z O bvodného zdravotného strediska v Nižnom Žipove. /KK, s. 215, 216/ V obnovenej škole privítal 1. septembra 1956 predseda MNV Ignác Kotos 106 žiakov v trojtriednej NŠ s tromi učiteľmi. Prvý ročník s 23 žiakmi vyučovala Jolana Dudinská, druhý a štvrtý /44 žiakov/ riaditeľ školy Ján Iľko, tretí a piaty dostala Júlia Jerdonková. Učiteľka Jolana Dudinská sa vydala a po polroku ju nahradil do 30. júna 1957 Emil Grecula. /KK, s. 220/ V slávnostnej atmosfére nového školského roku 1957/1958 nastúpilo do školy 105 žiakov, ktorých privítali tajomník MNV Andrej Seman a riaditeľ školy Ján Iľko. Z NŠ v Lastovciach prišla nová učiteľka Júlia Kromková, ktorá vyučovala 2. a 4. ročník. Žiaci sa podrobili povinnému očkovaniu proti TBC a detskej obrne. Aj v školskom roku 1958/1959 možno zaznamenať len strohé informácie o tom, že NŠ bola trojtriedna s tromi učiteľmi a stav žiakov sa zvýšil na 111 /50 chlapcov a 61 dievčat/. Jedinou pozitívnou zmenou v učiteľskom kolektíve bola svadba Júlie Jerdonkovej, ktorá svoje dievčenské meno vymenila za Dovjaková. Prechodne do 30. 6. 1959 na škole pôsobil aj učiteľ Ján Bandoľa. /KK, s. 232/ V súťaži o najlepší kolektív v prvomájovom sprievode v Trebišove roku 1959 získali žiaci štvrtého a piateho ročníka NŠ druhé miesto a vecný dar – klarinet. Vedenie školy usporiadalo pre žiakov a zväzákov Beh víťazstva 9. mája 1959. Žiaci sa tiež zúčastnili na zbere vajíčok v obci /máj a jún 1959/. Nazbierali na verejné zásobovanie 4 146 ks vajec. /KK, s. 234/ Školu sprevádzali permanentné zmeny na postoch učiteľov a stále sa zhoršujúce podmienky pre zaškolenie detí. Výnimkou nebol ani školský rok 1959/1960. Do malého kolektívu učiteľov prišla absolventka Pedagogickej školy pre vzdelávanie učiteliek materských škôl v Kežmarku Mária Zemčáková. Zo 105 žiakov NŠ /1.- 5. ročník/ sto detí prospelo, dve neprospeli a tri neboli klasifikované, pretože nechodili do školy. Tak vstupovala NŠ v Slivníku do novej etapy výstavby socialistického školstva po roku 1960.