Súhrn

V Podslanskej pahorkatine, severozápadne od Trebišova, leží v nadmorskej výške 175 m /stred obce/ obec Slivník. Jej chotár sa nachádza na ploche 1131 ha. Územím obce pretekajú vodné toky Roňava, Terebľa a Slivník.

Vyviera tu tiež minerálny prameň Baririt. Obecný chotár bol osídlený už v mladšej dobe kamennej /5000 – 3000 pr. n. l./.

Najstaršia písomná správa o zemianskej usadlosti na území obce je z roku 1299. Táto usadlosť sa spočiatku nazývala Újfalu podľa zemepánov Ujfalušiovcov.

V 14. storočí existovali medzi Kalšou a Kuzmicami dve sídliská – Szilvás a Újfalu, ktoré sa neskôr spojili. Do roku 1730 patrila prevažná časť majetkovej držby v dedine Ujfalušiovcom /Újfalussy/. V roku 1663 postihla obecmorová epidémia. Neskôr do jej života kruto zasiahli dve cholerové epidémie v rokoch 1831 a 1873.

Po Ujfalušiovcoch nadobudli ich majetky gróf Brankovič apo ňom barón Špléni /Splényi/, Bernáth, neskôr rodiny Van Dernáth a Véčej /Vécsey/. Miestni poddaní odovzdávali zemepánom a cirkvi desiatky, peňažnú  rentua pracovali na panskom podľa urbára.

Prvé poznatky o existencii kostola v Silvaši /Novej Ville/ sú z rokov 1332 – 1337, keď tam pôsobil farár Ján a vikár Mikuláš. Počas reformácie /od roku 1579/ pôsobili v obci protestantskí kazatelia až do roku 1744. ZemepánGabriel Špléni /Splényi Gábor/ im kostol odobral a odovzdal katolíkom 18. marca 1744. Bol to v tomto čase jediný kostol vo farnosti Silvaš /Slivník/, ktorú tvorilo sedem/1744/ a neskôr tri filiálky /1750/. Nový katolícky kostol v Silvaši bol vysvätený 25. novembra 1747. Súčasný neogotický chrám bol postavený a vysvätený v roku 1914. Roku 1600 mal Silvaš /Slivník/ dvadsať poddanských domov, dve zemianske kúrie, kostol, faru a školu.

V roku 1867 bola v dedine jednotiedna rímskokatolícka ľudová škola s 84 žiakmi. Slivník /Silvaš/ bol v priebehu celého historického vývoja poľnohospodárskou obcou. Časť obyvateľstva si zarábala aj furmankou, drevorubačstvom, tkáčstvom a inými remeslami. V dedine boli dva mlyny, ktoré mleli obilie roľníkom z najbližšieho okolia.

Súčasťou obce Slivník sú osady Birc a Vyšný Mlyn. Bircpatril šľachtickým rodinám Stárajovcov /Sztáray/ a Véčejovcov/Vécsey/. Po vzniku ČSR bola v Silvaši cirkevná ľudová škola s osemročnou povinnou školskou dochádzkou. Roku 1934 otvorili rímskokatolícku a gréckokatolícku ľudovú školu v kaštieli. Silvaš bol slovenskou obcou s niekoľkými maďarskými rodinami. Od roku 1924 bol Silvaš filiálkou gréckokatolíckej farnosti v Kuzmiciach /predtým v Brezine/.

V rokoch medzivojnovej ČSR /1918 – 1938/ pôsobil v Silvaši Roľnícky dorast, Orol, potravinové /potravné/ družstvo, úverové družstvo /1934/, Dobrovoľný hasičský zbor /1926/, Lovecký ochranný spolok „Diana“ a iné organizácie.

Počas druhej svetovej vojny bojovali viacerí Slivníčania v Slovenskom národnom povstaní. Po priblížení línie frontu bolo obyvateľstvo prinútené hitlerovcami 2. decembra 1944 opustiť svoje domovy a evakuovať. Väčšina Slivníčanov sa ukrývala v neďalekých vrchoch Golobiš a Kopaska, kde v krutých podmienkach prežili prechod línie frontu v decembri 1944. Kaplnka Sedembolestnej Pany Márie na O suhedi, vysvätená 15. septembra 2010, je vyjadrením vďaky občanov za prekonanie ťažkej vojnovej tragédie.

Okresný národný výbor v Trebišove zaradil roku 1945 obec Slivník medzi vojnou ťažko postihnuté. Vojnové rany sa zaceľovali pomaly. V dedine sa začal postupne obnovovať hospodársky a spoločenský život, školstvo i kultúrna činnosť. Rozporuplným procesom bola socializácia dediny a vznik jednotného roľníckeho družstva roku 1956. Od 1. septembra 1962 prevzal hospodárstvo likvidovaného JRD Štátny majetok v Úpore, neskôr aj ŠM Zemplínska Teplica, ŠM Trebišov a JRD „Roňava“ v Kuzmiciach /1981/.

Na rozvoji obce sa podieľali spoločenské organizácie Národného frontu – Československý zväz žien, Československý zväz mládeže /neskôr Socialistický zväz mládeže/, Československý Červený kríž, Telovýchovná jednota Sokol /teraz OŠK/, Poľovnícke združenie „Posed“,Československý zväz chovateľov drobného zvieratstva, Zväzarm a iné.

Miestny národný výbor realizoval volebný program Národného frontu so striedavými úspechmi. Školstvo sa úspešne rozvíjalo, ale zápasilo s nedostatkom kvalifikovaných učiteľov. Uskutočňovalo sa zveľaďovanie obce v akcii „Z“, obnova chodníkov a miestnych komunikácií.

Vládnym nariadením č. 70 z 13. júna 1968 bola obnovená gréckokatolícka cirkev, ktorá bola zakázaná od roku 1950. V auguste 1968 vstúpili do Československa „spojenecké“ vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy a nastalo obdobie „konsolidácie“, ktoré doľahlo aj na Slivníčanov.

Rozvoj obce sa nezastavil. Rekonštruovaný bol kultúrnydom, vybudovaný ZVS /pohostinstvo/, úspešne napredovalo plnenie investičnej i neinvestičnej časti akcie „Z“, rástla životná úroveň občanov.