Byť svedkom Kristovho zmŕtvychvstania
Na konci vojny (1945) pravoslávni teológovia a kňazi z Ruska navštívili Nemecko. Pri vítaní sa nemecký kňaz ospravedlňoval, že, bohužiaľ, pozná iba dve ruské slová: „Christos voskresse!“ Pravoslávny kňaz nato odpovedal: „Poznáte tie najdôležitejšie slová: Kristus z mŕtvych vstal!“
Ježiš ide ženám v ústrety, čo si prišli pozrieť hrob a oslovuje ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia“ (Mt 28,9-10).
Ako by sme odpovedali, keby sme boli oslovení zmŕtvychvstalým Ježišom? O čo by sme ho prosili? Čo by sme mu sľúbili? Odpovedali by sme tak ako ženy z evanjelia? „Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu“ (Mt 28,9). Mať Ježiša pred sebou vyvoláva v srdci adoráciu, klaňanie sa. Majme pred očami vzkrieseného Pána, otvorme si srdcia, zotrvajme v tichu, klaňajme sa a vo svojej viere si uvedomme, že zmŕtvychvstanie Pána je našou nádejou na naše vzkriesenie z mŕtvych.
Zmŕtvychvstanie slávime v nádeji, že po noci príde deň. Zapečatený hrob bude prázdny. Vojenská stráž nič nezmôže na tom, aby Kristus z mŕtvych vstal. Kristus sa stal svetlom sveta. Je nádejou, že aj keď zomrieme, s ním vstaneme z mŕtvych. Zmŕtvychvstalý je naše svetlo, nádej, istota, je naša radosť.
Keď sú pravdivé slová: „Christos voskresse! – Kristus z mŕtvych vstal!“, poznávame to najdôležitejšie, čo svet v dejinách mohol poznať. A to už stojí za to, aby sme sa na veľkonočnú vigíliu tešili, prežili v pravom duchu a odniesli si sebe i iným to, čo povedal ako prvé Ježiš apoštolom: „Pokoj vám“ (Jn 20,21)!
Keď sú začiatkom mája noci mesačné, studené, rosnaté, taký by mal byť celý máj.
Žofia sadí mak.
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
28 | 29 | 30 | 1 | 2 | 3 | 4 |
5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 |
12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 |
19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 |
26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 1 |