Slivník
obec Slivník

História

Slivník patrí medzi tie zemplínske obce, ktoré majú bohaté ložiská andezitu. Andezit, ktorý sa ťaží v lomoch, sa používa ako dlažobný, stavebný, štrkový a štetový kameň. Do rozsiahleho – bentonitového ložiska, hrubého niekoľko desiatok metrov, patria aj časti chotárov obcí Slivník, nižný Žipov, Kuzmice, Veľaty, Brezina a Byšta. V Slivníku vyviera alkalicko – muratická železito- bóritá uhličitá voda, ktorú možno zaradiť medzi minerálne pramene.

Archeologické prieskumy v chotári obce potvrdzujú jeho osídlenie už v mladšej dobe kamennej (neolit), ktorú je možné datovať v časovom rozmedzí 5 000 – 3 000 rokov pred našim letopočtom. Kontinuitu osídlenia tohto územia potvrdzujú aj nálezy zo staršej doby železnej ( Hallstatt), ako aj z mladšej doby rímskej.

Tento názov sa používal až do roku 1948, keď obec dostala súčasný názov Slivník. V maďarskej literatúre a prameňoch označujú Slivník ako Szilvásújfalu. Najvýznamerb večerjovcovnejším zemepánskym rodom, ktorému patrila prevažná časť majetku v obci do roku 1730 boli Ujfalussyovci. Od ich mena bol odvodený aj jeden z názvov obce Ujfaluba. Písomný prameň z roku 1598 uvádza majetkovú držbu Andreja, Františka, Gašpara, Jána a Ľudovíta Ujfalossyovcov. V druhej polovici 18. stor., presnejšie v roku 1774, získal rozhodujúci majetkový podiel v obci vplyvný rod Veeseyovcov. Na obyvateľstvo ťažko doľahli dôsledky protihabsburských povstaní v 17. storočí, keď obec bola niekoľkokrát spustošená predchádzajúcimi vojskami, najmä počas povstaní Imricha Thököliho a Františka II. Rákocziho. Mórové epidémie v roku 1663 a koncom prvého desaťročia 18. storočia vyľudnenie obce už iba dovŕšili. Potvrdzuje to súpis domov z roku 1715, podľa ktorého mala obec iba 7 opustených a 6 obývaných domácností.

Vyľudnený a spustošený Slivník bol v priebehu 18. storočia doosídlený počas slovenskej a ruthénskej kolonizácie obyvateľstvom zo severovýchodnej časti východného Slovenska (Uhorska), ktoré obsadzovala opustenú úrodnú pôdu v tejto lokalite.

V roku 1774 je uvedené majetkové vlastníctvo baróna Gabriela Splenyiho, grófa von Dernátha a baróna Vécseyho. Barón Ľudovít Vécsey mal v obci veľkostatok.

O priaznivých dôsledkoch slovenskej a ruthérskej kolonizácie nás presviedčajú štatistické údaje z roku 1787, podľa ktorých mal Slivník už 59 domov a 486 obyvateľov. Ešte presvedčivejšie ukazujú na rozmach obce štatistické výsledky z roku 1828, ktoré udávajú 73 domov a 549 obyvateľov.
Vývoj obce logicky poznačili cholerové epidémie v rokoch 1831 a 1873, ktorým podľahla časť po roľníckej revolte počas Východoslovenského roľníckeho povstania v roku 1831.

Vo vysťahovaleckých vlnách koncom 19. storočia mali značné zastúpenie aj Slivničania. Túto skutočnosť potvrdzujú aj výsledky sčítania obyvateľstva v druhej polovici 19. storočia. Keď v roku 1869 mala vtedajšia obec Ujfaluba 672 obyvateľov, tak v ďalších rokoch sa ich počet znížil na 641 (1880) a 574 (1890). Z ďalších získaných údajov vyplýva ako je uvedený v sčítaní z roku 1869. Pre porovnanie uvádzam, že v roku 1921 mal Silvaš už 715 obyvateľov, t.j. o 43 viac ako v roku 1869.

Slivník bol v priebehu celého historického vývoja poľnohospodárskou obcou. Menšia časť obyvateľov sa zaoberala drevorubačstvom a tkáčstvom. V obci boli stupy a mlyn, ktorý spracovával obilie roľníkov z najbližšieho okolia.

V rokoch prvej ČSR zaznamenáva v demografickom vývoji obec Silvaš priaznivé výsledky.

Počas obyvateľov sa mierne zvyšoval a v roku 1940 dosiahol 866 obyvateľov, čo bolo najviac v celých predchádzajúcich dejinách obce. Po II. Svetovej vojne počet Slivničanov vzrástol (1948-889obyv.), (1961 – 950 obyv.) až koncom 70. rokov (1970 – 943 obyv.) došlo k postupnému poklesu obyvateľstva, ktoré sa začalo sťahovať za pracovnými príležitosťami do miest.

V chotári obce existuje osada Birc, ktorú písomný prameň v roku 1828 uvádza, ako samotu. Tvorili ju dva domy a 16 obyvateľov. V osade sa nachádzal kaštieľ Sztárayovcov a Vécseyovcov. Začiatkom 20. storočia patrili majetky v Birci grófovi Ferdinandovi Sztáraymu a barónovi Alfonzovi Vécseymu. V súčasnosti je Birc súčasťou obce Slivník. Architektonickými dominantami väčšiny obcí boli kostoly a kúrie. Aj v Slivníku sa nachádza kúria a neogotický rímskokatolícky kostol postavený v roku 1914. V obci existoval aj starší kostol, ktorého vznik nevie určiť nik. Vie sa, že v roku 1744 barón Gabriel Splényi zobral tento kostol od stúpencov tamojšej reformovanej cirkvi a dal na jeho miesto postaviť nový kostol. Časť interiéru kostola z polovice 18. storočia sa nachádza aj v súčasnom rímskokatolíckom kostole.   

V priebehu rokov pretieklo Terebľou veľa vody, menila sa tvár obce, myslenie i konanie jej obyvateľov. Zmenil sa spôsob života, zvýšila sa životná úroveň, rozšírili sa vzdelanostné obzory.

Na každom kroku vidieť pečať práce a snáh našich predkov, dedov, pradedov. I naše skutky budú svedectvom o vzťahu k obci Slivník.

Obec

Mobilná aplikácia

logo

Sledujte informácie z nášho webu na svojich inteligentných telefónoch. Využívajte našu novú mobilnú aplikáciu - V OBRAZE.

Google playApp store

Pranostiky

Pranostika na akt. mesiac

Ak prší na Romana, zhnijú zemiaky.

Pranostika na akt.deň

Ľan siaty na Helenu máva dlhé vlasy.

Sviatok

Meniny má Elena, Helena, Ilona

Východ a západ slnka

Slnko vychádza:5:31

Slnko zapadá:19:43

Kontakt

Obec Slivník
Hlavná ulica 9/29
076 12 Slivník

 

Telefón: 056 6791309
Fax: 056 6687280

Starosta obce:
Ing. Ján Michalko
Tel: +421 905 597 939
Email: slivnik@slivnik.sk

Úradné hodiny

Pondelok: 08.00 – 12.00 13.00 – 16.00
Utorok: 08.00 – 12.00 13.00 – 16.00
Streda: 08.00 – 12.00 13.00 – 16.30
Štvrtok: 08.00 – 12.00 13.00 – 16.00
Piatok: 08.00 – 12.30